Bývalý tuniský prezident Ziní al-Abidí Ben Alí. Foto: SITA/AP

BRUSEL 20. januára (WEBNOVINY) - Členské krajiny Európskej únie sa vo štvrtok dohodli, že zmrazia majetok zosadeného tuniského prezidenta Zajna al-Ábidína bin Alího, jeho rodiny a najbližších spolupracovníkov. Tlačovú agentúru AFP o tom informoval nemenovaný diplomatický zdroj, podľa ktorého je dohoda výsledkom stretnutia expertov z jednotlivých členských štátov v Bruseli. Ako doplnil, detaily plánovaného opatrenia zatiaľ nie sú doriešené a únia čaká na príslušný zoznam osôb od nového tuniského vedenia. Štvrtkové rozhodnutie budú musieť formálne schváliť veľvyslanci členských krajín pri EÚ, ako aj ministri zahraničných vecí, ktorí sa stretnú v Bruseli 31. januára. Vláda schválila všeobecnú amnestiu Príslušný návrh ministri schválili na prvej vládnej schôdzi po minulotýždňovom zosadení prezidenta Zajna al-Ábidína bin Alího Tuniská vláda schválila všeobecnú amnestiu Dočasná tuniská vláda schválila návrh na vyhlásenie všeobecnej amnestie, ktorá má zahŕňať predstaviteľov zakázaného islamského zoskupenia Harakat an-Nahda (Hnutie obrody). Informovali o tom členovia nového kabinetu, ktorí sa vo štvrtok stretli na prvej vládnej schôdzi po minulotýždňovom zosadení prezidenta Zajna al-Ábidína bin Alího. Ako uviedol nový minister výstavby Ahmad Nadžíb aš-Šábbí, návrh predložil jeho kolega z rezortu spravodlivosti a následne o ňom bude rozhodovať tuniský parlament. Minister vyššieho školstva a výskumu Ahmad Ibráhím potvrdil, že amnestia sa bude týkať aj hnutia an-Nadha, ktoré bin Alího režim zakázal. Predstavitelia zoskupenia ešte v utorok oznámili, že požiadajú o jeho legalizáciu. Ako však upozornil dočasný premiér Muhammad al-Ghannúší, líder zakázaného hnutia Rášid al-Ghannúší žijúci v britskom exile sa do vlasti zatiaľ nemôže vrátiť, keďže je naďalej odsúdený na doživotie za protištátnu činnosť. Všetci ministri novej tuniskej vlády národnej jednoty, ktorí boli členmi zdiskreditovanej strany Demokratické ústavné zhromaždenie (RCD), podľa nemenovaného zdroja tlačovej agentúry AFP ešte pred prvou schôdzou vystúpili z jej radov. Zrejme tak reagovali na neutíchajúce protesty proti zastúpeniu predstaviteľov predošlého režimu v novom vedení. Tuniská tlačová agentúra TAP spresnila, že členovia RCD sa vzdali svojich straníckych povinností rovnako, ako to v utorok urobili dočasný prezident Fuád al-Mibazaa a premiér al-Ghannúší. Ten sa predtým obhajoval tvrdením, že vo funkcii zostali iba ministri, ktorí "majú čisté ruky a vždy konali v národnom záujme". Ich prítomnosť vo vláde je podľa neho v tejto chvíli potrebná.

Alexander LukašenkoFoto: SITA/APVARŠAVA 18. januára (WEBNOVINY) - Poľsko zakázalo bieloruskému lídrovi Alexandrovi Lukašenkovi vstup do krajiny potom, ako tvrdo zakročil proti svojim politickým oponentom. V utorok to uviedli poľské médiá, ktoré citovali zdroje z poľského ministerstva zahraničných vecí. Podľa poľskej tlačovej agentúry PAP sa na zozname neželaných osôb nachádzajú aj bieloruskí sudcovia, prokurátori a ďalšie významné osobnosti zodpovedné za uväznenie odporcov bieloruského režimu. Hovorca poľského ministerstva zahraničia Rafal Sobczak potvrdil, že taký zoznam existuje, no odmietol poskytnúť ďalšie informácie. "Zoznam neželaných osôb existuje, no nebudeme zverejňovať konkrétne mená," povedal pre tlačovú agentúru AFP. Jeden z vrchných predstaviteľov EÚ minulý týždeň pripustil, že únia vydá zákaz udeliť Lukašenkovi vstupné víza. Poľsko sa tiež rozhodlo zdvojnásobiť podporu nezávislým bieloruským médiám (10 miliónov eur ročne) vrátane satelitného televízneho kanála Belsat so sídlom v Poľsku. V 10-miliónovom Bielorusku žije 400 000 Poliakov. Lukašenko minulý mesiac už štvrtý raz po sebe zvíťazil v prezidentských voľbách, v ktorých mu podľa volebnej komisie odovzdalo svoj hlas takmer 80 percent voličov. Kontroverzný líder však zožal tvrdú kritiku za netransparentné spočítavanie hlasov a policajný zásah na masových povolebných demonštráciách v Minsku, na ktorých sa zúčastnilo až 40-tisíc priaznivcov opozície. Polícia vtedy zatkla stovky osôb vrátane Lukašenkových protikandidátov. V reakcii na medzinárodnú kritiku volieb Bielorusko neskôr zatvorilo sídlo OBSE v Minsku.

Wolfgang IschingerFoto: SITA/APBERLIN, Jan 18, 2011 (WEBNOVINY) - Organizátori odvolali pozvanie bieloruského ministra zahraničia na medzinárodnú bezpečnostnú konferenciu, ktorá sa uskutoční 4.-6. februára v Mníchove. Rozhodli sa tak pre tvrdý zákrok bieloruských orgánov proti opozícii protestujúcej proti novozvoleniu prezidenta Alexandra Lukašenka na štvrté volebné obdobie. "Dnes ráno som sa rozhodol odvolať pozvanie bieloruského ministra, ktorého sme pozvali pred niekoľlými týždňami, ešte pred voľbami," povedal predseda 46. konferencie o bezpečnostných otázkach v Mníchove. Wolfgang Ischinger zdôraznil, že chce dať takto Bielorusku najavo, že to, čo sa momentálne deje v krajine, nie je správne. Na konferencii v Mníchove sa zúčastní viac ako 300 expertov a svetových diplomatov vrátane americkej ministerky zahraničia Hillary Clintonovej, afganského prezidenta Hámida Karzaja, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a jej britského kolegu Davida Camerona. V pondelok povolali na ministerstvo zahraničia v Berlíne po druhýkrát bieloruského veľvyslanca potom, ako provládný bieloruský denník obvinil Nemecko a Poľsko z organizovania nepokojov proti Lukašenkovi. Ischinger zdôraznil, že mníchovská konferencia je súkromné podujatie a neorganizuje ju nemecká vláda. Lukašenko v decembri už štvrtý raz po sebe zvíťazil v prezidentských voľbách, v ktorých mu podľa volebnej komisie odovzdalo svoj hlas takmer 80 percent voličov. Kontroverzný líder však zožal tvrdú kritiku za netransparentné spočítavanie hlasov a policajný zásah na masových povolebných demonštráciách v Minsku, na ktorých sa zúčastnilo až 40 tisíc priaznivcov opozície. Polícia vtedy zatkla stovky osôb vrátane Lukašenkových protikandidátov. V reakcii na medzinárodnú kritiku volieb Bielorusko neskôr zatvorilo sídlo OBSE v Minsku.

Silvio BerlusconiFoto: RÍM 18. januára (WEBNOVINY) - Vplyvné talianske katolícke noviny v utorňajšom vydaní napísali, že vyšetrovanie aféry talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho s marockou tínedžerkou je ako "devastujúce tornádo, ktoré ničí imidž krajiny". Noviny Talianskej biskupskej konferencie Avvenire v úvodníku píšu, že už len myšlienka, že muž, ktorý sedí na vrchole talianskych inštitúcií, je zapletený do aféry s prostitútkami, a o čo horšie, s maloletými prostitútkami, je bolestná a znepokojujúca. Milánska prokuratúra v pondelok oznámila, že má dostatok dôkazov o tom, že premiér Berlusconi používal niekoľko bytov na stretnutia s prostitútkami. Podľa denníka Avvenire "vyšetrovanie milánskych prokurátorov je ako devastujúce tornádo, ktoré neničí len talianskeho lídra, skupinu jeho priateľov a známosti, ale aj medzinárodnú povesť krajiny". Talianskeho premiéra, ktorému ústavný súd minulý týždeň obmedzil imunitu, začali vyšetrovať pre vzťah s neplnoletou prostitútkou. Podľa prokuratúry sa Berlusconi stýkal s viacerými mladými prostitútkami. Prokuratúra tvrdí, že má dostatočné dôkazy, ktoré umožnia uskutočniť razie na adresách, kde sa 74-ročný premiér s týmito ženami stretával. Berlusconi si údajne opakovane pozval do svojej vily pri Miláne ešte neplnoletú marockú prostitútku známu pod menom Ruby Zlodejka sŕdc. Obaja popierajú, že by mali sex. Keď Ruby zatkli za drobnú krádež, Berlusconi mal telefonovať na políciu a žiadať, aby ju prepustili. Premiér to pripúšťa, no trvá na tom, že sa len pokúšal pomôcť človeku v núdzi. Podľa talianskych médií bol však dôvod jeho telefonátu iný - bál sa, že keď polícia začne prostitútku vyšetrovať, bude sa zaujímať aj o jej vzťahy s premiérom. Taliansky ústavný súd vo štvrtok označil za protiústavnú časť zákona, ktorá doteraz Berlusconimu zaručovala imunitu pred trestným stíhaním. V prípade, že ho usvedčia vinným zo sexu s mladistvou, hrozí mu až 12 rokov väzenia.