Fri05182012

Last update06:20:19 AM GMT




Back Spravodajstvo Spoločnosť Slovensko

Slovensko

Dnes je Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

Tisícky návštevníkov z celého sveta v týchto dňoch zapĺňajú priestory bývalého nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v poľskom Osvienčime, kde si môžu pozrieť aj expozíciu slovenského Múzea SNP „Tragédia slovenských židov“. 27. januára 1945 bol tento najväčší koncentračný tábor na svete oslobodený. OSN pri tejto príležitosti 27. január vyhlásila za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.Foto: AP Photo/Czarek SokolowskiBRATISLAVA 27. januára (WEBNOVINY) - Svet si dnes pripomína Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, od oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim, v ktorom boli zavraždené aj tisíce slovenských Židov, uplynulo 66 rokov. "Počas holokaustu zomrelo šesť miliónov ľudí. Ani si nevieme predstaviť, čo tých šesť miliónov ľudí, ich deti a deti ich detí mohli urobiť - a nielen pre židovskú komunitu - ale pre celý svet. Holokaust znamenal obrovskú stratu pre celé ľudstvo,“ vyhlásil pri tejto príležitosti izraelský veľvyslanec na Slovensku Alexander Ben-Zvi, ktorého časť rodiny zahynula v koncentračnom tábore. "Na holokaust nesmieme zabudnúť. Aby sa už podobná tragédia nikdy nemohla zopakovať,“ zdôrazňuje Ben-Zvi s tým, že holokaust nie je len záležitosťou Židov. "Holokaust znamenal nenávisť proti inakosti. Ak niekto dnes nenávidí jeden národ, zajtra môže nenávidieť aj druhý národ a pozajtra tretí. Len preto, že ten národ vyzerá inak, hovorí iným jazykom či vyznáva iné náboženstvo. Musíme zabrániť nenávisti,“ dodal. Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN Dátum určilo zámerne, keďže 27. januára 1945 Červená armáda oslobodila nacistický koncentračný a vyhladzovací tábor Osvienčim-Brzezinka. V ňom fašistický režim poslal na smrť od roku 1940 do roku 1945 viac ako milión osôb, Židov, Rómov, homosexuálov aj sovietskych vojnových zajatcov či ľudí z protifašistického odboja. Pre Židov zo Slovenska sa holokaust začal vyhlásením prvej Slovenskej republiky, takzvaného slovenského štátu. Režim nového štátu od svojho vzniku vystupoval otvorene proti židovskej menšine. Židia nesmeli navštevovať stredné a vysoké školy, nesmeli vykonávať napríklad právnické či lekárske povolanie. Podľa ďalších nariadení museli Židia odovzdať rádioprijímače, športový výstroj, kožušiny, šperky a iné cennosti. Následne sa začala arizácia podnikov, obchodov, poľnohospodárskej pôdy. Od septembra 1941 musel každý slovenský Žid nosiť žltú hviezdu. Tragédiu slovenských Židov spečatil najmä ústavný zákon, ktorý v máji 1942 legalizoval už začaté deportácie. Vyvrcholenie holokaustu priniesol 25. marec 1942, keď odišiel prvý transport tisíc slobodných dievčat a žien z Popradu do Poľska. V súvislosti so slovenským holokaustom sa uvádzajú rôzne údaje medzi 57- a 90-tisícmi deportovaných Židov. Slovenský štát prežilo iba okolo 18-tisíc z nich, dnes žijúci svedkovia holokaustu reprezentujú len necelé jedno percento predvojnovej židovskej populácie Slovenska v jeho predvojnových hraniciach.

Posledná úprava Štvrtok, 27 Január 2011 09:43

Inšpektori vlani zistili až 11 100 porušení Zákonníka práce

KOŠICE 25. januára (WEBNOVINY) – Inšpekcia práce vlani odhalila 11 100 prípadov porušení Zákonníka práce. Ako dnes informoval hovorca Národného inšpektorátu práce (NIP) Igor Holéczy, Národný inšpektorát práce a krajské inšpektoráty práce preto pre zlepšenie situácie odštartujú sériu bezplatných prednášok pre zamestnávateľov, ktoré budú organizované pravidelne každý mesiac po celý rok. „Chceme aktívne pomáhať zamestnávateľom, aby sa lepšie zorientovali v pracovnoprávnych predpisoch a predpisoch o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,“ povedala generálna riaditeľka Národného inšpektorátu práce Jana Popovičová. Vyššia informovanosť zamestnávateľov by mala prispieť k menšiemu počtu porušení zákona, bezpečnejšiemu pracovnému prostrediu či predchádzaniu úrazov. Témou prvej prednášky budú otázky pracovnoprávnych vzťahov a pravidlá odmeňovania pracovníkov. Počet výkonov inšpektorov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov za uplynulé tri roky rástol, vlani vykonali inšpektori vyše 6 100 takýchto kontrol. Zamestnávatelia najčastejšie porušovali predpisy pri vyplácaní mzdy, pri vzniku pracovného pomeru či pri dodržiavaní dĺžky pracovného času. Prvé prednášky sa uskutočnia budúci týždeň vo všetkých krajských mestách v sídlach jednotlivých krajských inšpektorátov. Inšpektori budú podobné semináre organizovať raz mesačne počas celého roka, témy prednášok budú volené podľa oblastí, v ktorých inšpektori najčastejšie odhaľujú nedostatky. „Séria prednášok poskytne zamestnávateľom skutočne odborné informácie v oblasti, v ktorej nedostatky odhaľujeme pravidelne,“ povedala Popovičová. Na prednáškach sa môžu zúčastniť zástupcovia zamestnávateľov, ale aj široká verejnosť. Účasť na prednáškach je bezplatná, inšpektori práce budú navyše záujemcom odpovedať na ich otázky. Odborné poradenstvo organizujú inšpektoráty práce aj v súčasnosti. Záujemcovia o konzultácie môžu prichádzať na individuálne stretnutia s inšpektormi na jednotlivé krajské inšpektoráty, kde sú na ich otázky pripravení odpovedať odborníci z jednotlivých oblastí.

Posledná úprava Utorok, 25 Január 2011 10:16

Doktorandi sa pridávajú k protestom Študentskej rady VŠ

BRATISLAVA 25. januára (WEBNOVINY) - Asociácia doktorandov Slovenska (ADS) podporuje požiadavku Študentskej rady vysokých škôl SR (ŠRVŠ) čo najskôr zrušiť povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie pre študentov prvého a druhého stupňa VŠ, ktorí dovŕšili 26 rokov. Asociácia doktorandov Slovenska zároveň víta, že sa s požiadavkou Študentskej rady vysokých škôl stotožnila aj predsedníčka vlády Iveta Radičová. Asociácia doktorandov zároveň vyzýva zvážiť zrušenie povinnosti platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie pre doktorandov, ktorí prekročili vek 30 rokov. Stáva sa, že doktorandi pre štúdium v zahraničí, odbornú prax či založenie rodiny doštudujú až po dovŕšení 30 rokov, pričom neprekročia štandardnú dĺžku štúdia. "Povinnosť platiť zdravotné poistenie je v takomto prípade v rozpore s požiadavkou na celoživotné vzdelávanie ako aj s podporou rozvoja slovenskej vedy," konštatuje Asociácia doktorandov Slovenska. Zároveň podľa nich diskriminuje študentov z hľadiska ich veku. Vládu SR, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy zároveň vyzýva, aby pri príprave návrhov právnych predpisov, ktoré sa akokoľvek týkajú tretieho stupňa vysokoškolského štúdia a vedy, komunikovali s ADS ako organizáciou, ktorá reprezentuje slovenských doktorandov a mladých vedcov. "Napríklad úprava zavádzajúca povinné preddavky na zdravotné poistenie pre VŠ študentov, ktorá bola prijatá Národnou radou SR koncom roka 2010 a vstúpila do platnosti od 1. januára 2011, bola v parlamente prerokovaná a schválená bez toho, aby bola o prijímaných ustanoveniach Asociácia doktorandov Slovenska čo i len upovedomená," argumentuje asociácia. Premiérka Iveta Radičová sľúbila zástupcom Študentskej rady vysokých škôl SR novelu zákona, ktorá už v apríli môže vrátiť situáciu do stavu pred novelizáciou zákona o zdravotnom poistení. Od januára totiž musia vysokoškoláci nad 26 rokov a doktorandi nad 30 rokov sami platiť zdravotné odvody. Oslobodení od platenia sú len nezamestnaní študenti diaľkového štúdia a doktorandi, ktorí štúdium dokončia do tridsiatky a neprekročia jeho štandardnú dĺžku tri roky.

Posledná úprava Utorok, 25 Január 2011 10:19

Romantika nielen na zámku

Valentínsky víkend na zámku 2011BOJNICE 21. januára 2011 - Bojnický zámok patrí medzi najromantickejšie miesta na Slovensku. Už tradične sa preto stáva miestnom valentínskych stretnutí mileneckých dvojíc z celého Slovenska a blízkeho okolia.  

Najznámejšou mileneckou dvojicou v histórii bojnického zámku boli Ján Korvín a Blanka Sforzová. Ich príbeh sa odohral na konci 15. storočia, keď legendami opradený kráľ Matej Korvín daroval hrad v Bojniciach svojmu synovi Jánovi. Korvínovci mali hrad v obľube a preto niet divu, že mladé knieža Ján Korvín si práve do Bojníc doviedol svoju nastávajúcu, sestru milánskeho vojvodu Blanku Sforzovú, s ktorou sa tu zasnúbil. Krásne prostredie a povestné kúpele formovali ich lásku Mladý milenecký pár sa zosobášili a Ján Korvín s Blankou Sforzovou spolu prežili na hrade roky naplnené radosťou a šťastím. 

Veľkú lásku Jána Korvína a Blanky Sforzovej v bojnickom zámockom parku dodnes symbolizuje jedna zaujímavosť – Sofora japonská, strom so zaujímavo tvarovanou korunou. Previsnuté konáre sú sformované do podoby altánku, pod ktorým sa práve v čase sviatku sv. Valentína radi fotografujú zaľúbené dvojice. Možno si tak uchmatnú časť romantického príbehu lásky spoza múrov bojnického zámku. 

V termíne od 12.2. do 14.2. vás zámocké panstvo srdečne pozýva na špeciálnu prehliadku pod názvom Valentínsky víkend na zámku. A keď už budete v zámockom parku,  nezabudnite sa odfotiť pod romantickou soforou.

zdroj: Ing. Petra Gordíková, Oddelenie marketingu a služieb, SNM-Múzeum Bojnice

Slováci dobrovoľne darovali štátu milióny pre nevedomosť

Burza cenných papierov v Bratislave

Foto: SITA/Michal Burza

BRATISLAVA 21. januára (WEBNOVINY) - Štát sa vďaka občanom opäť neúmyselne stáva akcionárom v niektorých významných slovenských firmách. Ľudia totiž na Fond národného majetku SR v rámci zbavovania sa "bezcenných“ cenných papierov prepisujú častokrát aj akcie, ktoré sú pomerne lukratívne. Do konca minulého roka sa takto dostal fond napríklad k desiatkam akcií bratislavskej rafinérie Slovnaft, bánk VÚB, UniCredit Bank Slovakia či OTP Banka Slovensko, ale aj v Allianz - Slovenskej poisťovni, Zentive, Biotike, Doprastave, Tatry mountain resorts a dokonca aj v Tatra banke. V celom zozname prevodov akcií na fond je zhruba štyridsiatka akciových emisií, ktoré sa v poslednom období štandardne obchodovali na bratislavskej burze. Podľa informácií z fondu tak ľudia do konca minulého roka na štát previedli napríklad 368 akcií Slovnaftu. Menovitá hodnota jednej akcie rafinérie je 33,2 eur. Podľa tohtotýždňového priemerného kurzu z Burzy cenných papierov v Bratislave z 19. januára, ktorý predstavoval 45,78 eur, tak občania darovali štátu len v tomto prípade akcie v trhovej hodnote vyše 16,8 tis. eur. Štát je tiež novým akcionárom VÚB banky, keď ľudia na fond previedli 573 jej akcií. Podľa burzovej ceny z tohto týždňa by za ne mohli zinkasovať až vyše 48 tis. eur. Čerešničkou sú však akcie Tatra banky. Na fond síce ľudia prepísali len tri kusy, ktorých menovitá hodnota je 800 eur, na burze sa však akcie Tatra banky predávajú až za 12 000 eur za kus. Niekto sa tak vzdal troch cenných papierov v hodnote 36 000 eur. V konečnom dôsledku však ide o miniatúrne podiely. V týchto troch prípadoch napríklad neprevyšujú ani 0,01 % základného imania. Štát umožnil ľuďom bezplatne prevádzať akcie na Fond národného majetku SR v roku 2009. Dostali tak možnosť zbaviť sa bezcenných akcií, ktoré boli síce nepredajné, ale za akciové účty platiť museli. Posúdenie hodnoty akcií je však na pôvodnom vlastníkovi, na čo fond takisto aj cez svoju informatívnu internetovú stránku upozorňuje.

"V zmysle novely zákona o cenných papieroch, ak sa fyzická osoba rozhodne previesť cenné papiere na Fond národného majetku, je povinný ich Fond národného majetku prijať. Nie je žiadna iná definícia prevádzaného cenného papiera a je na rozhodnutí vlastníka, ako s cenným papierom, ktorý je v jeho vlastníctve, bude nakladať,“ uviedol pre agentúru SITA riaditeľ kancelárie predsedu výkonného výboru Fondu národného majetku SR Miloslav Homola. Rovnako to vidí aj Národná banka Slovenska, ktorá má na starosti dohľad nad finančným trhom. Či ide o hodnotné akcie, musí posúdiť občan. "To, či a ktoré akcie prevedie fyzická osoba na účet Fondu národného majetku SR je vždy na jej rozhodnutí. Fond národného majetku SR aj Centrálny depozitár cenných papierov informovali záujemcov o možnosti zistenia hodnoty nimi vlastnených akcií u obchodníkov s cennými papiermi,“ reagovala pre agentúru SITA šéfka tlačového oddelenia Národnej banky Slovenska Jana Kováčová. Čo štát napokon urobí so svojimi novými minoritnými podielmi, ktoré vo väčšine fungujúcich spoločností a bánk nepresahujú ani jedno percento zo základného imania, je však otázne. Jasno v tom zatiaľ nemá ani samotný fond. "Sekcia analýz, stratégie a kapitálového trhu Fondu národného majetku SR, ktorej kompetenčne otázka bezodplatných prevodov prináleží, spracováva právnu analýzu možných riešení, všetkých súvislostí i následkov procesu eventuálneho vrátenia, resp. predaja cenných papierov,“ tvrdí Homola. Túto analýzu by mal byť následne posúdiť výkonný výbor fondu. "V zmysle zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby Fond národného majetku s cennými papiermi naloží spôsobom, o ktorom rozhodne výkonný výbor po prerokovaní v dozornej rade,“ dodal Homola. Na úprave príslušnej legislatívy, ktorá umožňuje akcionárom zbaviť sa často už bezcenných akcií, sa vláda zhodla ešte v marci 2009 po tom, ako Centrálny depozitár cenných papierov SR rozposlal na základe nového sadzobníka poplatkov majiteľom akcií z kupónovej privatizácie faktúry za vedenie účtov. Podľa nového sadzobníka sa pritom spoplatňujú aj účty majiteľov z tzv. starej evidencie z kupónovej privatizácie, ktoré od roku 2004, teda od vzniku depozitára, spoplatneniu nepodliehali. Niektorí majitelia účtov však namietali, že nemajú zákonom ustanovenú možnosť zbaviť sa týchto často už bezcenných cenných papierov a musia platiť za vedenie účtov nemalé poplatky. Jediným vlastníkom centrálneho depozitára je od marca 2006 Burza cenných papierov v Bratislave, ktorú kontroluje Fond národného majetku SR.

Posledná úprava Piatok, 21 Január 2011 09:56