Na konci minulého roka som mala možnosť vyspovedať dvoch členov fínskej melodickej kapely Sonata Arctica, klávesáka Henrika a basgitaristu Marka. Napriek snahe mi vtedy front man kapely, Tony Kakko nemohol kvôli chorobe na otázky odpovedať. Odvtedy som sa s kapelou stretla viackrát, naposledy počas ich turné po európskych festivaloch, kedy som mala možnosť stráviť s nimi mnoho úžasných chvíľ a zažiť ako stroj Sonata Arctica funguje. Preto sme sa v zákulisí MetalFestu v Maďarsku usadili do kresiel so spevákom a hlavným mozgom kapely Tonym, a pokecali hlavne o novom albume, ktorý opäť zložil viacmenej iba on. Z rozhovoru, ktorý trval viac ako hodinu, som vybrala publikovateľné informácie a tento rozhovor svedčí aj o tom, že veci sa nie vždy úplne vyvinú tak, ako sme si ich naplánovali...

Listuj.sk: Tony, na čo si v súvislosti s novým albumom Sonaty Arcticy The Days of Grays najviac hrdý?

Tony: Že vôbec vyšiel...Ale nie, žartujem. Som hrdý na celý album, pretože sme sa hudobne opäť niekam ako kapela posunuli...(Do chatky sa doslova dovalí Henrik s tým, že aj on chce odpovedať na otázky. Holt, na tohto chlapíka mám skrátka šťastie...) Keď porovnám najnovší album The Days of Grays a predchádzajúcou Uniou, tak sme si zachovali tvrdý zvuk a aj progresivitu.

Henrik: Ja si tiež myslím, že album je opäť progresívny, teda v porovnaní s inými speed/power metalovými kapelami. Ale keď porovnávam naše dva posledné albumy, tak pre mňa je The Days of Grays krokom späť. Unia bola pre mnohých fanúšikov až nečakane progresívna a preto si myslím, že bolo správne troška ubrať...

Listuj.sk: Najviac ma na albume zaujala skladba No Dream Can Heal a Broken Heart, je to vlastne duet s fínskou pop-rockovou speváčkou Johannou Kurkelou. Prečo ste si ako ženského hosťa vybrali práve ju?

Tony: V hre bolo niekoľko ďalších mien, s ktorými som chcel naspievať duet, ale nakoniec som si povedal, že keď mám po ruke tak dobrú speváčku ako Johanna, tak to musím využiť. Počas nahrávania bola dosť nervózna a napätá, tak som ju oba dni v štúdiu musel rozosmievať, aby všetko klaplo.

Listuj.sk: Keď už hovoríme o duetoch, na albume sa objavuje viacero miest, kde spevovú linku netvorí len akýsi duet, ale je to aj spievaný dialóg. Budeš podobnou formou pracovať aj na novom albume?

Tony: Keď sa nad tým zamyslím, tak texty formou dialógu sú vecou náhody. Určite som skladby nepísal s myšlienkou, že tu a tam potrebujem iný hlas. Už som rozmýšľal nad niektorými menami, koho by som oslovil na spoluprácu pre náš ďalší album. V prípade spevákov nemám jasne, ale napríklad by som rád spolupracoval s chalanmi z Apocalypticy. Síce sme sa o tom ešte vôbec nerozprávali, ale myslím, že spolupráca s nimi by bola pre kapelu úžasná...

Henrik (skáče Tonymu do reči): Uvidíš, teraz si tento rozhovor prečítajú a budú sa čudovať, ze čo si tí dvaja blázni zasa vymysleli...

Listuj.sk: V limitovanej edícii albumu je bonusové CD s orchestrálnymi verziami jednotlivých skladieb. (Smerom na Henrika) Robila kapela tieto aranžmá sama alebo je to dielo niekoho iného?

Henrik: Náš producent prišiel s touto myšlienkou a ako ukážku nám priniesol niekoľko skladieb takto prerobených. Budem k tebe úplne úprimný, pretože keď som to počul prvý krát, bol som zdesený. Bolo to niečo tak nové a iné, až sa mi to nepáčilo. (Prichádza aj gitarista Elias, sadá si ku mne a chce len „ticho počúvať“.)

Henrik (ktorý na mňa celý rozhovor doslova čumí a pohráva sa s novými kovbojskými čižmami, pokračuje): Mne sa to vážne nepáčilo. Potom sme si s ním však sadli za stôl, dali nápady dohromady a povedali sme mu, kde sú hranice aranžovania skladieb. On preto tieto demá prerobil a to, čo nám pustil na druhý pokus už bolo niečo úplne iné. Padol som z toho na zadok a hneď som mu povedal, že má voľné ruky a nech tie orchestrácie spraví parádne.

Listuj.sk: Tony, je to pravda, že si skladbu Flag in the Ground napísal už pred viac ako desiatimi rokmi?

Tony: Napísal ako napísal. Vtedy bola podoba skladby úplne iná, aj text som musel zmeniť...bola to taká punk rocková pesnička a tá stará verzia bola...akoby som to povedal, no tá pôvodná verzia bola proste taká roztomilá (rozpačitý úsmev).

Henrik (nával smiechu): Že roztomilá! (po chvíli sa upokojí a pokračuje) No v každom prípade bola iná a dosť sme ju museli zmeniť. Vlastne skoro celú, len základná myšlienka ostala zachovaná. Nová verzia sa páčila hlavne ľuďom z vydavateľstva. Nevedeli sme sa totiž rozhodnúť, ktorú skladbu vybrať ako singel a natočiť k nej video. (Teraz sa k nám pridáva ako poslucháč aj basgitarista Marko a do partie nám chýba už len bubeník Tommy, ktorý však našťastie šiel tesne pred rozhovorom na večeru...)

Tony: My sme chceli už spomínanú No Dream Can Heal v Broken Heart, ale to by v klipe musela vystupovať aj Johanna a to by bolo dosť komplikované.

Henrik: Tak sme do vydavateľstva priniesli CD so štyrmi pesničkami, aby si vybrali. Vedeli sme, že sa im Flag in the Ground bude páčiť, preto sme ju pre nich dali na koniec tohto CD a dúfali, že sa k nej neprepočúvajú. Osobne som ale vedel, čo sa stane. A aj tak bolo, samozrejme, že si vybrali práve túto skladbu...(Chalani sa usmievajú od ucha k uchu)

Tony: No a potom, keď sme točili video v Poľsku a už som počul tú pesničku v ten istý deň asi stý krát, vtedy som si povedal, že nie je až taká zlá (úškrn). Často však napíšem skladbu, ktorá sa vôbec nehodí do Sonaty a preto si všetky nápady odkladám a v budúcnosti to vydám ako sólo album. Ešte som sa nad ním nijak zvlášť nezamýšľal, ale mám mnoho nápadov mimo štýl kapely, ktoré by som rád aj tak vydal.

Listuj.sk: Vrátim sa k vášmu vydavateľstvu, Nuclear Blast, vlastne všetky veľké a známe metalové kapely sú práve u nich. Čím si to vysvetľujete, čo je na nich také špeciálne?

Tony: V minulosti sme patrili pod menšie vydavateľstvo, kde spolu s nami boli aj ostatné fínske kapely ako Nightwish, Children of Bodom a iní. Jediná kapela, ktorá bola akoby mimo boli Stratovarius. No a neskôr sme všetky tieto kapely prešli pod Nuclear Blast, kde sme dodnes.

Henrik: Mne sa na nich najviac páči to, že milujú hudbu. Nie je to len o peniazoch, sláve a podobných hlúpostiach. Samozrejme, peniaze sú dôležité, ale z týchto ľudí vidíš to nadšenie pre vec a že naozaj milujú muziku.

Tony: Pravda. Koniec koncov sme si vyskúšali aj spoluprácu s hudobným gigantom Warner, čo tiež bola cenná skúsenosť a ja by som v budúcnosti rád spolupracoval s nejakou veľkou medzinárodnou hudobnou firmou, ako EMI alebo podobne...

Tony nestihne dokončiť myšlienku, pretože vchádza jeden z maďarských organizátorov festivalu, aby nám všetkým oznámil, že kapela už mala desať minút sedieť na autogramiáde a že sa na ňu musia urýchlene dostaviť...Ja už len ďakujem celej Sonate Arctice za možnosť nahrať s nimi rozhovor, za krásne chvíle strávené spolu a do budúcnosti sa môžete tešiť aj na rozhovor s dvoma členmi kapely, ktorých som ešte nestihla vyspovedať...

{sharethis}

zdroj a fotografie: Lenka Chorvatovičová