Ilustračné foto SITA/Michal BurzaBRATISLAVA 12. januára (WEBNOVINY) - Manželka prezidenta Slovenskej republiky Silvia Gašparovičová oslávi vo štvrtok životné jubileum (nar. 13. januára 1941). Rodená Bratislavčanka je stavebnou inžinierkou so špecializáciou na pozemné stavby a má tiež ukončené postgraduálne štúdium hospodárskeho práva. Ovláda aktívne ruský jazyk, pasívne nemecký a anglický jazyk. Silvia Gašparovičová s manželom Ivanom Gašparovičom majú dve deti, dcéru Denisu - inžinierku ekonómie a syna Iva - kardiochirurga, ktorý má s manželkou Anetou dvoch synov. Silvia Gašparovičová po skončení vysokoškolského štúdia päť rokov pracovala v projekcii štátneho podniku Pozemné stavby. Od roku 1971 do roku 1991 pôsobila na investičnom odbore ministerstva výstavby a stavebníctva. V roku 1991 Mestský súd v Bratislave vymenoval Silviu Gašparovičovú za súdnu znalkyňu pre oceňovanie nehnuteľností . V rokoch 1993 - 2004, až do zvolenia manžela za prezidenta Slovenskej republiky, pracovala ako konateľka v stavebnej spoločnosti. Silvia Gašparovičová sa úlohy prvej dámy ujala v polovici júna 2004 a pokračuje v nej aj v druhom funkčnom období hlavy štátu, ktoré sa začalo inauguráciou prezidenta 15. júna 2009. Zľava: Manželka prezidenta Silvia Gašparovičová a minister zdravotníctva Ivan Uhliarik na Detskej hematológii a onkológii Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch, kde Silvia Gašparovičová odovzdala lineárne striekačkové pumpy, určené pre detských onkologických pacientov.Foto: Ilustračné foto SITA/Nina BednárikováV pozícii prvej dámy okrem reprezentačných povinností preberá veľa záštit nad odbornými a charitatívnymi podujatiami. Ako prezidentka Slovenskej nadácie Silvie Gašparovičovej - Vzdelanie a zdravie pre všetkých sa venuje okrem iného vzdelávaniu a zlepšeniu života hendikepovaných ľudí, zvyšovaniu kvality výučby v špeciálnych školách, zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti a vybaveniu zdravotníckych zariadení kúpou chýbajúcich prístrojov a tiež zdravému životnému štýlu, s dôrazom na deti a mládež. Pomáha aj ženám, obetiam domáceho násilia získať ochranu, vzdelanie a odvahu na začatie nového života. Silvia Gašparovičová má viaceré čestné funkcie udelené za dlhoročnú podporu a spoluprácu Napríklad je čestnou prezidentkou TOP centra podnikateliek a čestnou prezidentkou Slovenského Červeného kríža. Je nositeľku viacerých domácich a zahraničných vyznamenaní a ocenení - Radu 1. stupňa Kataríny Veľkej - vyznamenania Ruskej federácie za zásluhy a vklad do podpory rusko-slovenských vzťahov a vzdelávania, Veľkého kríža Izabely Kastílskej - vyznamenania Španielskeho kráľovstva za zásluhy pri rozvíjaní slovensko-španielskych vzťahov či Nórskeho kráľovského radu za zásluhy.

BRATISLAVA 12. januára (WBN/PR) - Magazín pre mužov Magazín.sk, líder slovenského mediálneho trhu v segmente mužských magazínov, predstavil svojim čitateľom nové herné centrum. Magazín.sk, ako pravá chlapská stránka internetu, prináša k populárnym mužským obsahovým témam a obrázkovým galériám aj poriadnu porciu zábavy sústredenej v novom hernom centre. Priaznivci akcie sa tak môžu tešiť na nové online hry starostlivo vybrané zo širokého spektra populárnych herných žánrov. Okrem celosvetovo najúspešnejších titulov ako Farmerama, Deepolis, DarkOrbit alebo Seaflight sa môžu čitatelia schuti zabávať aj v ďalších akčných, dobrodružných, strategických alebo športových hrách. Online hry na Magazín.sk vtiahnu hráčov do deja nielen svojou formou, ale aj možnosťou prepojenia s tisíckami ďalších hráčov, vďaka čomu hranie získava tie správne grády. Všetky online hry sú prístupné pre návštevníkov Magazín.sk zdarma a nie je potrebná žiadna inštalácia do počítača. K plnohodnotnému hraniu tak stačí pripojenie k internetu a bežný internetový prehliadač. Samozrejmosťou je pripojenie k hre z akéhokoľvek počítača doma, v práci alebo v škole, stačí si kliknúť na herné centrum na Magazín.sk a spustiť svoju obľúbenú hru. Do online hier sa môžete schuti ponoriť v novom hernom centre Magazín.sk na adrese http://magazin.atlas.sk/online-hry/ o Centrum Holdings (www.centrumholdings.sk) Centrum Holdings je internetový mediálny dom aktívny v krajinách strednej a východnej Európy (Slovensko, Česká republika a Chorvátsko). Na Slovensku oslovuje mesačne viac ako 1,5 milióna užívateľov. Spoločnosť prevádzkuje on-line médiá Atlas.sk, Centrum.sk, Mapy.sk, Wanda.sk, Žena.sk, Pobox.sk, Aktuálne.sk, Dnes.sk a mnohé ďalšie.

BRATISLAVA 11. januára (WBN/PR) - ELESKO wine park pri Modre sa 11. decembra pod vedením Produkčného domu Vanity premenil na revolučnú pevnosť. Ústredným motívom módnych prehliadok pod názvom Slovak Russian Fashion Revolution bolo zlúčiť svety slovanskej kultúry. Slovenské návrhárky Jitka Klett a Jana Gavalcová uviedli kolekcie večerných dámskych rób. Gruzínska dizajnérka Irma Manjgaladze, ktorá pôsobí na Parížskej ulici v Prahe, predviedla autorskú kolekciu extravagantných šperkov, pričom klenot, ktorý zatváral prehliadku bol vytvorený exkluzívne pre hlavného sponzora večera- značku luxusnej kávy Lancia café. Prítomným hosťom ho predviedla MISS ČR Iveta Lutovská. Kvarteto dizajnérov dotváral kráľ ruskej haute couture Slava Zaitsev, ktorý v priestoroch ZOYA Museum po prvý krát v histórii prezentoval slovenskému publiku svoju módnu show. Úvod jedinečného večera patril diamantom. Spoločnosť D&P Slovensko vítala každého z pozvaných hostí trblietavým darčekom- pravým diamantom! Po skončení oficiálnej časti sa prítomných ujala značka Lancia café, ktorá ponúkla možnosť ochutnať šálku luxusnej kávy. Playmate Eva Cifrová a bývalá Miss SR Eva Rezešová svojou krásou korunovali mólo aj večierok po prehliadke. Prominentné „reservé“ v hľadisku patrilo návrhárovi a vizážistovi Lukášovi Kimličkovi, rodine Heribanových a Gabike Drobovej. Hostiteľka večera Autorkou projektu Slovak Russian Fashion Revolution je mladá Košičanka Lenka Kozmová, ktorá sa s pánom Zaitsevom po prvý krát stretla na pôde jeho módneho domu v Moskve. „Išla som tam s veľmi malou dušičkou, pretože som cítila obrovský rešpekt. Keď som sa postavila pred tú obrovskú budovu- módny doma pána Zaitseva, zomkol ma pocit, že nie je možné dosiahnuť to, aby pán Zaitsev došiel prezentovať svoju kolekciu na Slovensko. Všetci, čo ma trochu lepšie poznajú vedia, že ruská kultúra mi je veľmi blízka. Dostala som možnosť priniesť na Slovensko kúsok ich kultúry a ja som sa rozhodla pre to najlepšie,“ prezrádza Lenka proces výberu hlavnej hviezdy večera. Na Slovensko priletel Slava Zaitsev deň pred akciou a na letisku ho čakala organizátorka akcie so svojim produkčným tímom. Odtiaľ nasledoval presun do komplexu ELESKO wine park, kde sa konala tlačová konferencia. Sobota začínala castingom na modelky, po ktorom prebehol fitting a dve generálky. „Prehliadka mala obrovský úspech a myslím, že ľudia na ňu budú ešte dlho spomínať. Nasledujúce ráno o siedmej letel pán Zaitsev späť do Moskvy.“ zhrnula priebeh návštevy módneho velikána jeho hostiteľka. Životopis „červeného Diora“ Módna legenda s nálepkou „made in Russia“ sa začala písať 2. marca 1938 v meste Ivanovo. Vyacheslav Mikhailovich Zaitsev, ktorého svet spoznal pod umeleckým menom Slava, sa narodil Marii Ivanovne a Mikhailovi Yakovlevichovi Zaitsevovi, ktorých životný príbeh smutne poznačila krutá doba Stalinovej vlády. Otec mladého umelca navždy zmizol v jednom z pracovných táborov a jeho manželka, aby uživila rodinu, pracovala ako upratovačka a pradiarka. Neskôr jej manžela režim označil za zradcu štátu, čo mladému Slavovi zablokovalo prístup na akúkoľvek univerzitu. Až začiatkom päťdesiatych rokov ho prijali na Fakultu Aplikovaného umenia na University of Chemistry and Technology, kam nastúpil v rodnom Ivanove. Promoval s vyznamenaním v roku 1956 a od toho momentu svoje aktivity zameral na textil. Nasledovalo sťahovanie do hlavného mesta a štúdium na Moscow Textile Institute, kde sa jeho cesta skrížila s trajektóriou Mariny Vladimirovnej, s ktorou sa oženil v roku 1959 a rok na to sa im narodil syn Yegor Vyacheslavovich Zaitsev. Počas éry Sovietskeho Zväzu vládol ruskeaj Haute Couture Zaitsev a Valentin Yudashkin, ktorých rukopis bol odbornou verejnosťou často zaradzovaný k francúzskym velikánom ako Christian Dior, či Yves Saint Laurent. Politický režim však nedovoľoval vývoz jeho kolekcií a tak jedinou zahraničnou krajinou, kam Zaitsev exportoval bolo Československo. V Paríži sa jeho meno rozkríklo v šesťdesiatych rokoch, keď francúzsky týždenník Paris Match informoval o talente mladého Rusa. Následne dostal v Moskve vzácnu návštevu - Pierre Cardin a Guy Laroche vycestovali, aby sa naživo zoznámili s jeho tvorbou. Titulok v novinách znel: „rovný medzi rovnými“ a francúzske médiá mu okamžite prisúdili prezývku „ Červený Dior“. V roku 1978 ho navždy opustila jeho mama a návrhár svoj žiaľ premietol do poézie, ktorej sa začal aktívne venovať. Osemdesiate roky jeho menu priniesli Odznak Cti za kostýmy, ktoré navrhol Sovietskemu tímu na Olympijské hry. V spomínanej dekáde Zaitsev stihol osviežiť pulty kníhkupectiev autorskou publikáciou „Such Changable Fashion“, ktorú o tri roky neskôr nasledoval titul „ This Multifaceted World of Fashion“. Oba tituly boli okrem rodnej krajiny vydané aj v Bulharsku a Československu. Jeho impérium sa v polovici osemdesiatych rokov vyprofilovalo na samostatnú módnu značku, ktorá zamestnávala vyše 600 pracovníkov. Dizajnérske textilné klenoty z jeho dielne boli vystavené v Japonsku na výstave Expo 85 a o rok na to dostal Zaitsev povolenie po prvý krát vycestovať do kapitalistického sveta - Kanady. V septembri roku 1989 po prvý krát predstavil svoju kolekciu v západnom Nemecku pod témou „ Fashion and the Music Revue 90“ a na konci roka ho Japonci zaradili medzi TOP 5 svetových návrhárov, kde sa ocitol po boku Donny Karan. Deväťdesiate roky mu priniesli prvú medzinárodne uznávanú hviezdnu klientku- Jane Fonda. Slava Zaitsev v roku 1992 uviedol na trh svoj prvý parfum - Maroussa, ktorý vznikol v spolupráci s L'Oréal a o rok na to bol závan orientálnych kvetov distribuovaný celosvetovo. 27. mája 1996 mu prezident Boris Yeltsin udelil Štátne Ocenenie Ruskej Federácie za jeho prínos literatúre a umeniu. Medzinárodnej pocty sa mu dostalo aj vďaka manželke Vladimira Putina, ktorá si v roku 2003 počas návštevy u britskej kráľovnej Alžbety II obliekla šaty z jeho dielne. „Začiatkom deväťdesiatych rokov som mal možnosť predvádzať v Paríži, no uvedomil som si, že to nie je miesto pre mňa. Myslím si, že som ruský umelec a mal by som sa sústrediť najmä na Rusko,“ citoval Zaitsevove slová prestížny americký magazín Woman Wear Daily.

Foto: pospolitost.wordpress.comBRATISLAVA 10. januára (WEBNOVINY) - V uplynulom týždni sa v sieti kníhkupectiev Artforum predávala najlepšie kniha Strýko z Bratislavy s podnázvom Po rakúskych stopách na Slovensku. Čitatelia môžu v diele autora literatúry faktu Dietmara Griesera nájsť napríklad príbehy z Bratislavského hradu, kde vznikla svetoznáma viedenská galéria Albertina či z Grasalkovičovho paláca, kde sa začala láska následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda a grófky Žofie Chotekovej. Udalosti zo Slovenska, ktoré úzko súvisia s rakúskou históriou, sa však neobmedzujú iba na hlavné mesto, Grieser pri ich zbieraní navštívil napríklad aj Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Trenčianske Teplice. Zo štvrtého na druhé miesto si polepšil román z newyorského prostredia Dejiny lásky od Američanky Nicole Krauss. Tretím najpredávanejším bol minulý týždeň Lunárny kalendár Krásnej panej s publikáciou 2011, ktorý prináša cenné rady o stravovaní, domácich prácach, starostlivosti o telo či o pestovaní kvetov podľa vplyvu mesiaca na jednotlivé dni. Do rebríčka sa dostal napríklad aj maďarský spisovateľ a mysliteľ Márai Sándor s dvojicou diel Kniha byliniek a Zem, zem!... Pamäti. Desiatku uzatvára román Jacka Kerouaca More je môj brat. Rebríček predajnosti v sieti kníhkupectiev Artforum (3. januára až 9. januára): 1. Strýko z Bratislavy. Po rakúskych stopách na Slovensku - Dietmar Grieser 2. Dejiny lásky - Nicole Krauss 3. Lunárny kalendár Krásnej panej s publikáciou 2011 4. Lunárny diár Krásnej panej 2011 5. Kniha byliniek - Márai Sándor 6. Aj ja teba - Maxim E. Matkin 7. Kázne. Zdravé telo v kóme - Daniel Pastirčák 8. Noc po fronte - Ján Rozner 9. Zem, zem!... Pamäti - Márai Sándor 10. More je môj brat - Jack Kerouac