BRATISLAVA 24. januára (WEBNOVINY) - Ak štát nechce ďalej prevádzkovať bratislavské letisko, mal by ho podľa poslanca parlamentu a exministra dopravy Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) radšej prenajať na základe koncesie ako predať. Vážny si však myslí, že výrazná preferencia predaja majetku so všetkým, čo s tým súvisí, zvíťazí nad schválenou koncepciou letiska. Zdôvodnil to najmä možnou tučnou províziou pre predávajúceho, čiže "štát zastúpený súčasnou koalíciou". "Ich privatizačný apetít nám predviedli v minulosti a ukážu ho aj teraz. Ak nenájdu odvahu rozvíjať a prevádzkovať letisko v gescii štátu, je pre Slovensko podstatne lepším riešením koncesia (prenájom) ako predaj," tvrdí Vážny v stanovisku zaslanom v pondelok pre agentúru SITA. Prevod akcií na samosprávu podľa neho už vyskúšala druhá Dzurindova vláda v praxi na malých regionálnych letiskách, kde sa ukázal "nezáujem samosprávy o faktický rozvoj, respektíve záujem len o obsadenie postov v riadiacich orgánoch letísk," dodal Vážny. Ministerstvo dopravy navrhuje prenájom bratislavského letiska alebo jeho rozvoj cez inú formu verejno-súkromného partnerstva, informoval v pondelok denník Sme s tým, že získal priebežnú podobu návrhu rozvoja letiska. Koncepcia rozvoja letiska v Bratislave, pre ktoré chce rezort dopravy nájsť strategického partnera, by mala byť hotová do konca februára. Podľa odborníkov príjmy z dlhodobého prenájmu letiska za celé obdobie 20 až 30 rokov môžu byť však nižšie ako jednorazové výnosy z jeho predaja. Podľa predbežného návrhu rozvoja letiska by ho mohol súkromný partner začať prevádzkovať už koncom roku 2012. Výberové konanie by sa tak podľa novín malo začať ešte druhom polroku tohto roka. Do rozvoja letiska je pritom potrebné investovať v najbližších desiatich rokoch okolo 350 mil. eur. Tieto peniaze by mali ísť najmä na rozšírenie nového terminálu na mieste starej budovy, ako aj na opravy vzletových a pristávacích dráh či výstavbu odmrazovacieho stojiska pre lietadlá. Bývalého ministra dopravy zároveň prekvapuje postupná zmena postoja rezortu dopravy k možnosti dostavby širokorozchodnej železničnej trate z východného Slovenska do Bratislavy a Viedne. Vážny pripomenul, že terajšia vláda sa vo svojom programovom vyhlásení minulý rok zaviazala vykonať analýzu výsledkov štúdie realizovateľnosti tohto projektu, hoci ho nepodporuje. "Je príjemné počuť, ako sa obracia rétorika súčasného vedenia rezortu dopravy vo veci širokorozchodnej železnice a je príjemné, vidieť ako sa im otvárajú oči a menia názor, keď začínajú spoznávať o čo vlastne v danej veci ide. Túto zmenu v koncepcii širokorozchodnej trate o náznakoch v pokračovaní procesu po oboznámení sa s významom a súvislosťami považujem za správnu," uviedol ďalej Vážny. Reagoval tak na najnovšie vyjadrenia ministra dopravy Jána Figeľa (KDH), ktorý nevylúčil realizáciu projektu širokorozchodnej trate, ak výsledky analýzy štúdie realizovateľnosti potvrdia jeho ekonomickú opodstatnenosť. Vyhodnotenie záverov štúdie by malo byť uzavreté do konca januára. Vážny opäť označil za chybné rozhodnutia nezvratné zastavenie dvoch diaľničných PPP projektov.

BRATISLAVA 24. januára (WEBNOVINY) - Systémovým krokom k ozdraveniu troch zadlžených štátnych železničných spoločností by podľa poslanca a exministra dopravy Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) bolo vytvorenie štátnej holdingovej spoločnosti na ich základe. Tieňový minister dopravy zároveň uviedol, že je naozaj potrebné, aby bola vytvorená osobitná organizácia, ktorá by spravovala nepotrebný majetok železničných podnikov a vykonávala ich vedľajšie činnosti. "Táto organizácia môže pôsobiť na celom trhu, nielen železničnom, a poskytovať služby. Musí ukázať v praxi svoju schopnosť prežiť," povedal Vážny pre agentúru SITA. Súčasné vedenie rezortu dopravy by podľa neho spravilo lepšie, keby pokračovalo v tom, čo v prípade vzniku železničného holdingu navrhol. Návrh holdingu podľa Vážneho počítal naďalej s právnym oddelením správcu železničnej infraštruktúry od dopravcov na železnici, ako to požadujú európske pravidlá. Všetky tri železničné spoločnosti by naďalej fungovali samostatne. "Toto by nebol problém," dodal. "Zabezpečenie optimálneho fungovania a konkurencieschopnosti železničných spoločností v podmienkach SR sa predpokladalo prostredníctvom ich inštitucionálneho usporiadania do spoločnosti holdingového typu," uviedol pre agentúru SITA generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného, a.s. v Žiline Ľubomír Palčák. Aj ako tieňový minister dopravy bude Vážny pokračovať v odbornom oponovaní činnosti vlády alebo rezortu dopravy. Podľa neho má sčasti vybraný okruh odborníkov, s ktorými spolupracuje. Keď to bude rozumné, chcú predkladať aj konštruktívne návrhy týkajúce sa dopravy. Ministerstvo dopravy pod vedením Vážneho navrhlo vytvorenie štátnej holdingovej spoločnosti Slovenské železnice, a.s. na základe troch štátnych železničných spoločností pri zachovaní ich právnej subjektivity. Bývalá vláda Roberta Fica vlani vo februári schválila legislatívny zámer nového usporiadania železničných spoločností. Vážny mal do konca mája minulého roka predložiť do vlády návrh zákona o založení holdingovej spoločnosti. Tento návrh však vtedajší kabinet už neprerokoval. Na otázky o možnosti vytvorenia holdingu v rámci pripravovanej revitalizácie železničných spoločností ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja zatiaľ nereagovalo. Podľa doteraz známych informácií však terajšie vedenie rezortu dopravy neplánuje pokračovať v projekte svojich predchodcov. Vypracovaný legislatívny zámer bol podľa Palčáka prvým krokom nového usporiadania a prepojenia železničných spoločností. V rámci neho mala byť založená spoločnosť Slovenské železnice vo forme kapitálovej obchodnej spoločnosti, a to nepeňažným vkladom akcií Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. a Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia do základného imania holdingovej akciovej spoločnosti. Slovenské železnice mali byť zároveň personálne prepojené so správcom infraštruktúry Železnicami Slovenskej republiky. V Európe existujú v súčasnosti tri základné modely organizácie sektora železničnej dopravy. "Každý z týchto modelov má svoje výhody a nevýhody. V holdingovom usporiadaní je problematické postavenie manažéra infraštruktúry, ktorý by mal pôsobiť nezávisle. O holdingovom modeli uvažuje aj Česká republika, čaká však na vyjadrenie Bruselu," pokračoval Palčák. Takzvaný oddelený model podľa neho predstavuje inštitucionálne oddelenie manažéra infraštruktúry a operátorov železničnej dopravy, keď manažér infraštruktúry neposkytuje dopravné služby. Tento systém usporiadania železníc je napríklad vo Veľkej Británii, Portugalsku, Španielsku, Francúzsku, Holandsku, Českej republike i na Slovensku. Integrovaný model zabezpečuje poskytovanie služieb a činnosti manažéra infraštruktúry a podniku železničnej dopravy v rámci jedného právneho subjektu s oddeleným účtovníctvom a nezávislým riadením oboch obchodných oblastí. Tak to funguje v Belgicku a Luxembursku. "Výhodou integrácie je zníženie transakčných nákladov a koordinované plánovanie. Avšak jeho celková efektívnosť môže byť nižšia, ak takýto model neumožní prístup na trh iným dopravcom," dodal Palčák. Holdingový model sektoru železničnej dopravy podľa neho znamená kombináciu predchádzajúcich dvoch modelov. Manažér infraštruktúry a dopravný podnik sú v tomto prípade samostatnými právnickými osobami, ktoré z hľadiska strategického riadenia podliehajú rozhodnutiam holdingu. Takýto model existuje v Rakúsku, Nemecku a Poľsku.

Ilustračné foto: SITA/Tomáš Benedikovič

BRATISLAVA 21. januára (WEBNOVINY) - Na vývoj spotrebiteľských cien pohonných látok bol v 2. týždni tohto roku medzitýždenne vplývalo zvýšenie cien motorovej nafty a benzínov a zníženie cien LPG. Ako ďalej informoval Štatistický úrad SR, najviac vzrástla cena motorovej nafty, a to o 0,014 eur na 1,261 eura za liter. Cena natural 98-oktánového benzínu stúpla o 0,008 eur na 1,539 eura za liter a cena natural 95-oktánového benzínu o 0,004 eur na 1,376 eura za liter. Cena LPG, naopak, klesla o 0,013 eur na 0,690 eura za liter. Cena litra 95-oktánového benzínu v januári 1997 predstavovala 22,39 Sk (0,74 eura) a cena litra nafty 20,89 Sk (0,69 eura). Ceny sa postupne zvyšovali a v prvých mesiacoch roka 2000 prekročili 30-korunovú (0,996 eura) hranicu. V ďalších rokoch sa ceny dostávali bližšie k hranici 40 Sk (1,33 eura), ktorú prelomili v septembri 2005. K 4. septembru 2006 priemerná spotrebiteľská cena za liter 95-oktánového benzínu predstavovala 40,47 Sk (1,34 eura). Liter motorovej nafty stál 41,26 Sk (1,37 eura) a cena LPG dosiahla 21,69 Sk (0,72 eura) za liter. V závere roka 2007 sa liter 95-oktánového benzínu predával po 38,90 Sk (1,29 eura) a liter nafty po 40,85 Sk (1,36 eura). Cena LPG dosiahla úroveň 21,69 Sk (0,72 eura) za liter. Priemerná spotrebiteľská cena 95-oktánového benzínu ku koncu roka 2008 dosiahla 30,27 Sk (1,005 eura) za liter a cena litra motorovej nafty 35,07 Sk (1,164 eura). LPG sa v uvedenom období predával za 16,45 Sk (0,546 eura) za liter. Priemerná cena 98-oktánového benzínu sa ku koncu roka 2009 pohybovala na úrovni 1,305 eura za liter a cena motorovej nafty vo výške 1,142 eura za liter. Cena LPG dosiahla 0,465 eura za liter a cena 95-oktánového benzínu 1,178 eura za liter. Priemerná cena 98-oktánového benzínu sa ku koncu minulého roka pohybovala na úrovni 1,477 eura za liter a cena 95-oktánového benzínu 1,320 eura za liter. Cena motorovej nafty bola vo výške 1,203 eura za liter. Cena LPG dosiahla 0,557 eura za liter.

Ilustračné foto: SITA/Nina Bednáriková

BRATISLAVA 19. januára (WEBNOVINY) - Povinnosť podať daňové priznanie za minulý rok majú do konca marca všetci daňovníci, ktorých zdaniteľné príjmy za minulý rok presiahli 2 012,85 eura. Daňovníci si pri podávaní daňových priznaní môžu uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane za minulý rok vo výške 4 025,70 eura, ak ich základ dane je rovný alebo nižší ako 15 387,12 eura. Právnické osoby a v tomto roku už aj fyzické osoby majú pritom možnosť do konca marca správcovi dane oznámiť posunutie lehoty na podanie daňového priznania a v novej lehote aj daň zaplatiť.

Okrem základnej nezdaniteľnej časti základu dane si daňovníci môžu podľa informácii zverejnených Daňovým riaditeľstvom SR uplatniť aj nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, resp. manžela. Rovnako si môžu ešte v tomto roku uplatniť aj ďalšiu nezdaniteľnú časť, a to v úhrne najviac do výšky 398,33 eura, ak vlani platili príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie. Celková suma daňového bonusu za rok 2010 predstavuje 240,12 eura.

Za január až jún si môžu daňovníci uplatniť mesačný bonus vo výške 20 eur a za druhý polrok v mesačnej výške 20,02 eura. Výška zamestnaneckej prémie za minulý rok je stanovená na 157,04 eur ročne. Jej konkrétna výška pritom závisí od časti nezdaniteľnej sumy, ktorú si zamestnanec vzhľadom na nízky príjem nemôže uplatniť. Zamestnaneckú prémiu si zamestnanci môžu uplatniť nie mesačne, ale až v ďalšom roku pri ročnom zúčtovaní dane za predchádzajúci rok. Pri priznávaní príjmov za minulý rok sú ešte stále v platnosti tri skupiny daňovníkov uplatňujúcich si výdavky percentom z príjmov. Daňovníci s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu si tak môžu uplatniť paušálne výdavky vo výške 40 %, živnostníci, ktorí vykonávajú remeselné živnosti vo výške 60 % a daňovníci s príjmami z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva vo výške 25 %.